Dan Meluzin ako umelec nepodľahol magnetickej sile digitálnych technológií, ale skôr ich dôsledku, stupňujúcemu sa tlaku sveta médií, reklamy, celebrít, konzumu a s tým spojenými premenami kultúry a spovrchnením vnímania spoločenských hodnôt. Predstavil sa ako bytostný, sebavedomý a provokatívny maliar, ktorý cez triviálnosť a gýčovitosť svojich tém zrevitalizoval maľbu. Podnety čerpal z tvorby van Gogha, z jeho spôsobu práce s maliarskou hmotou, farbou i svetlom, ako aj z klasickej i povojnovej moderny, najmä pop artu, ktoré pretavil do vlastného maliarskeho konceptu.
