Pri pohľade na umenie Aleny Adamíkovej nachádzame v jej dielach črty dnes veľmi vzácnej stability. V prvom rade maľuje naturalistické portréty so silným kontrastom farieb a štruktúry. Jej dielam to dodáva určitú mystickú atmosféru, čo z nej robí jednu z pozoruhodných súčasných surrealistických maliarok. Po ostatných desiatich rokoch práce sa Alena Adamíková vracia ku koreňom. Vo všetkých jej dielach zaznieva otázka: „Môžu moje deti spoznať svet tak, ako som ho spoznala ja?“ Opisuje život mystickou optikou, v ktorej sa rozprávky menia na realitu. Zdá sa, že v jej diele sa vždy ukrýva tajomstvo bezpečia rodiny, ktorej hrozí, že sa stratí v modernej spoločnosti, kde je na vzostupe individualita a osamelosť.
